Spoznajte Jordánsko: história, geografia, kultúra a ľudia
Jordánske hášimovské kráľovstvo leží v kolíske civilizácie, v oblasti Levanty v západnej Ázii na križovatke kontinentov Ázie, Afriky a Európy. 89 342 km² územia hraničí so Saudskou Arábiou, Irakom, Sýriou, Izraelom a Západným brehom Jordánu (Palestína). Má 26 km pobrežia Červeného mora pri Akabskom zálive, ktorý oddeľuje Jordánsko od Egypta. Hlavným mestom Jordánska a jeho hospodárskym a kultúrnym centrom je Ammán.
Geografia Jordánska
Z geografického hľadiska sa Jordánsko delí na tri hlavné oblasti: púšť na východe, vysočinu v strednej časti a Veľkú priekopovú dolinu, ktorá oddeľuje východný a západný breh rieky Jordán na západe krajiny. Medzi dôležité hraničné vodné plochy patria Mŕtve more a Akabský záliv.
Púštna oblasť, ktorá je súčasťou Sýrskej púšte, pokrýva viac ako štyri pätiny územia Jordánska. Náhorné plošiny východne od rieky Jordán majú priemernú nadmorskú výšku 600 až 900 m a na juhu sa dvíhajú až k najvyššiemu bodu Jordánska, Džabal Umm ad Dami vo Wádí Rúm (1 854 m). Na druhej strane Jordánske údolie klesá približne 430 m pod úroveň Mŕtveho mora, ktoré je najnižším prírodným bodom na zemskom povrchu.
Púštna oblasť, ktorá je súčasťou Sýrskej púšte, pokrýva viac ako štyri pätiny územia Jordánska. Náhorné plošiny východne od rieky Jordán majú priemernú nadmorskú výšku 600 až 900 m a na juhu sa dvíhajú až k najvyššiemu bodu Jordánska, Džabal Umm ad Dami vo Wádí Rúm (1 854 m). Na druhej strane Jordánske údolie klesá približne 430 m pod úroveň Mŕtveho mora, ktoré je najnižším prírodným bodom na zemskom povrchu.
Najdôležitejšie momenty z histórie Jordánska
Na území Jordánska, ktoré je osídlené už od paleolitu, žili najstaršie civilizácie na svete. Boli tu založené staroveké biblické kráľovstvá Moáb, Gileád a Edóm, ako aj staroveké červené mesto Petra, hlavné mesto Nabatejského kráľovstva a rímskej provincie Arabia Petraea.
- 13. storočie pred n. l.: územie bolo osídlené Pelištejcami (odtiaľ názov Palestína), Edomčanmi, Moabčanmi a Amončanmi (s hlavným mestom Rabbath Ammon, dnešný Ammán).
- Od 1. tisícročia pred Kr. prenikli do východného Jordánska Nabatejci. Nabatejská ríša dosiahla nebývalý rozmach a prosperitu vďaka kontrole obchodných ciest.
- 64 - 63 pred n. l.: Nabateu dobyli Rimania. Krajina sa stala súčasťou provincie Arabia Petraea s hlavným mestom Petra. Počas štyroch storočí rímskej nadvlády Jordánsko prosperovalo, budovali sa nové mestá a infraštruktúra.
- 395 n. l.: Po rozpade Rímskej ríše v regióne naďalej vládla Byzantská (Východorímska) ríša a cisár Konštantín Veľký v krajine legalizoval kresťanstvo.
- 636 n. l.: územie dobyli Arabi a zostalo pod ich vládou až do 16. storočia, keď ho obsadili Turci. Súčasťou Osmanskej ríše bolo až do prvej svetovej vojny, keď Arabi bojovali s Britmi proti Osmanom.
- Po roku 1918 pripadla oblasť Veľkej Británii ako mandátne územie. V roku 1921 založila dynastia Hašemitovcov Transjordánsky emirát, stále ako britský protektorát. Jordánsko získalo nezávislosť v roku 1946. Dnes je jednou z politicky najliberálnejších krajín arabského sveta.
Obyvatelia Jordánska, ich kultúra a náboženstvo
Jordánsko má viac ako 10 miliónov obyvateľov a počet obyvateľov stále rýchlo rastie v dôsledku prílevu utečencov zo susedných krajín. 98 % obyvateľov Jordánska tvoria Arabi, dominantným náboženstvom je sunnitský islam, ale nájdete tu aj kresťanské komunity, niektoré z najstarších na svete. Kresťania v súčasnosti tvoria približne 4 % obyvateľstva a sú dobre integrovaní.
Úradným jazykom v Jordánsku je štandardná arabčina. Väčšina obyvateľstva hovorí rôznymi dialektmi tzv. jordánskej arabčiny. Najmä v obchode, bankovníctve a školstve (napr. pri výučbe na univerzitách) je rozšírená angličtina.
Úradným jazykom v Jordánsku je štandardná arabčina. Väčšina obyvateľstva hovorí rôznymi dialektmi tzv. jordánskej arabčiny. Najmä v obchode, bankovníctve a školstve (napr. pri výučbe na univerzitách) je rozšírená angličtina.
